Zeleň potrebujeme pre kvalitu života

Na miestach, na ktorých je zeleň, sa nám žije lepšie a krajšie. Sme zdravší a pokojnejší. „Zelené“ lokality sú bezpečnejšie, dokonca aj nehnuteľnosti v nich majú vyššiu hodnotu. Zeleň je výrazný mestotvorný, architektonický prvok. Zeleň s mestom dokáže zázraky. Čo architektúrou začnem, stromom viem dopovedať.

Čo sa dočítate:

• Kto z Plánu Bratislava na „zeleni“ pracuje
• Čo ubližuje koreňom stromov a ako to zastaviť
• Ako sa starať o aleje
• Ako využiť dažďovú vodu na ochladenie mesta
• Ako sa v 21. storočí v starostlivosti o trávnik využívajú historické metódy
• Z ktorých bratislavských lesov chcú ukrojiť developeri
• Prečo ťažba dreva ubližuje Devínskej Kobyle
• Koľko (nie len) peňazí pomôžu ušetriť stromy
• Čím treba začať

Betónová džungľa potrebuje ľudí so zeleným srdcom

Na Pláne Bratislava so mnou spolupracovali viacerí experti na mestskú zeleň, ktorí podrobne poznajú legislatívu, úradné postupy a zároveň právomoci mesta, respektíve mestských častí. Tiež sa detailne orientujú v situácii, v ktorej je bratislavská zeleň a vedia, čo potrebuje. V Teame Vallo máme Jakuba Mrvu – predsedu občianskeho združenia Iniciatíva Naše Karpaty a aktivistu z mestskej časti Nové Mesto.

Na kapitole Životné prostredie v Pláne Bratislava spolupracovala aj autorizovaná krajinná architektka  Katarína Tomanová Porubčinová. V mestskej časti Nové mesto pracuje na Oddelení životného prostredia a územného plánovania, venuje sa najmä starostlivosti o mestskú zeleň, plánovaniu jej úprav a najmä jej udržateľnosti. Spolu s Katarínou a Jakubom vám ďalej vysvetlíme, ako by sa Bratislava mohla o svoju zeleň starať lepšie.

Problém pod povrchom

Keď sadíme strom, priestor, ktorý mu vyhradíme, bude navždy jeho domovom. Nepresťahuje sa do lepšieho. Práve preto musí byť priestor pre mestské dreviny vždy pripravený dôsledne a kvalitne. Najzraniteľnejšími zástupcami zelene v mestách sú stromy, ktoré rastú popri komunikáciách a v chodníkoch.

Ubližuje im malý priestor, poškodzujú ich okoloidúce autá, chodci, stavebný ruch, domáce zvieratá, v zime im škodí soľ z ciest a chodníkov, často sú obeťami vandalizmu. Jedným z najvážnejších problémov, ktorým stromy čelia je poškodzovanie koreňov.  Stromy v cestnej zeleni majú obmedzený priestor pre rast ako nad zemou tak i pod povrchom.  Sú zaliate v asfalte,  rastú v kompaktných a zhutnený pôdach. Nepriepustné materiály im odvádzajú vlahu potrebné k rastu, pravidelné mechanické poškodzovanie koreňov pri výkopových prácach im ukrajuje z vitality a rapídne im skracuje život. Ak k tomu pridáme nesprávnu alebo dokonca žiadnu starostlivosť, dostaneme sa do kritického bodu, v ktorom mnohé stromy v alejach sú.

Štúdie, ktoré sa zaoberajú životnosťou novovysadených drevín v uliciach amerických miest, už od 80. rokov minulého storočia, neprinášajú optimistické výsledky. Autori na základe pozorovaní  a hodnotení uličných stromov konštatujú ich priemernú životnosť na 15 až 23 rokov či dokonca len 7 rokov.  Novovysadené stromy v cestnej zeleni sú natoľko ohrozený prvok vegetácie, že sa väčšinou nedožijú dospelosti ( 40-50 rokov). Stromy by sa ale aj v meste mohli dožiť tohto veku. Riešenia našťastie existujú.

Základom je poskytnúť stromom priestor na rast a pokoj pre korene. Bratislava sa môže inšpirovať v zahraničí. „Už viac ako desať rokov odborníci v Holandsku, Spojených štátoch a Nemecku vyvíjajú systémy podpovrchových prekoreňujúcich modulov. Sú to nosné prvky, ktoré znesú záťaž chodníka alebo vozovky a zároveň vo svojich dutinách poskytujú priestor pre rast koreňovej sústavy. Na ne môže ísť prakticky akýkoľvek povrch. Dlažba, kameň, asfalt… a korene sirastú pod povrchom bez obmedzenia,“ vysvetľuje Katarína Tomanová Porubčinová. Pre dreviny v mestách sú navyše vyvinuté špeciálne substráty, ktoré nepodliehajú zhutňovaniu.

Ako to vyzerá v praxi? Pre strom sa v mieste, na ktorom ho vysadia, vytvorí prekoreňujúci priestor, ktorého veľkosť závisí od druhu dreviny a jej potenciálnej veľkosti v dospelosti. V ňom sa inštaluje spomínaný podpovrchový systém so závlahovým a prevzdušňovacím systémom a pridá sa kvalitný substrát.

Problém na povrchu

Mesto musí svoje stromy chrániť. Najmä v hustej zástavbe plnia dôležité funkcie. Znižujú prašnosť a hlučnosť, vytvárajú priaznivú mikroklímu – ochladzujú ulice a zvyšujú vlhkosť odparovaním vody.

„Kvalitná starostlivosť o 40, 50 a viacročné stromy však v meste chýba. Zle urobené orezy nám za deň zlikvidujú to, o čo sa príroda snažila desaťročia. Strom nesmie rezať pilčík, o dreviny sa musia starať arboristi, certifikovaní odborníci. Polievanie a výživa sú pre vyprahnuté stromy na uliciach rovnako kľúčové. V Bratislave máme takých miest veľmi veľa. Vajnorská, Račianska, Štefánikova, Šancová a množstvo ulíc Starého či Nového Mesta, to všetko sú mestotvorné aleje, ktoré treba chrániť,“ hovorí Katarína Tomanová Porubčinová.

Pomocníkom môže byť dažďová voda, ktorú dnes na rozdiel od mnohých miest vo svete nevyužívame. Predstavte si, že počas leta vyjdete z vchodu a popri chodníku je pás zelene, ktorý zavlažuje dažďová voda zo strechy vášho domu, z chodníka, po ktorom kráčate, aj z cesty. Je to bujná vegetácia a vy cítite príjemné ochladenie, ktoré z nej sála. Táto predstava nemusí byť pre Bratislavu utópiou. Zeleň môže vďaka vode, ktorú zadržiava, veľmi výrazne ochladzovať mesto v čase horúčav.

Nádherný príklad môžeme vidieť v Singapure. Husto osídlená krajina vybudovala v Záhradách pri zálive obrovské konštrukcie pripomínajúce stromy. Nie len, že zadržiavajú vodu, po ich „kmeňoch“ sa do výšky ťahá živá vegetácia.

Starostlivosť o mestské koberce

Zamedziť preschýnaniu pôdy môžu pomôcť aj trávnaté plochy v meste. U nás prevládajú nízko kosené, nezalievané trávniky. Tieto veľmi ľahko preschýnajú a z plochy, ktorá by mala územie v lete ochladzovať sa rýchlo menia na plochu, ktorá sa prehrieva. Riešením je zriedkavejšie kosenie, ponechanie výšky trávnika do 10 cm a mulčovanie. Je to kosenie trávnika kosačkou prispôsobenou tak, aby sa pokosená tráva rozomlela na čo najmenší rozmer. Tráva sa potom nezberá, zostáva na ploche a slúži ako hnojivo a závlaha.

„Pekný projekt je aj spásanie lúk a nežiadúcich kríkov na Devínskej Kobyle kozami, či ovcami s cieľom ochrany vzácnych rastlín,“ hovorí Jakub Mrva, „tento projekt, ktorý realizovalo Bratislavské regionálne ochranárske združenie, by sa pokojne mohol rozšíriť aj do iných častí lesov na území Bratislavy, kde by kozy ako prírodné a ekologické kosačky mohli spásať lúky a výseky pod elektrickým napätím či lanovkou.“

Lúky a pasienky, kde sa pásol dobytok boli kedysi bežnou súčasťou krajiny okolo nás, no postupne so zmenou hospodárstva ich počet ubudol a s nimi sa stratili aj niektoré vzácne druhy kvetov či motýľov. Po obnove tradičnej pastvy však na týchto lokalitách môžete opäť vidieť stratené druhy, medzi ktorými nájdete aj vzácne druhy slovenských orchideí.

Bývanie z reklamy

Betón nie je jediným nepriateľom, s ktorým mestská zeleň zvádza boj. Trávnaté, či zalesnené plochy, lákajú developerov. Keď si začnete všímať billboardy s reklamami na nové bývanie, spozorujete, ako často sa v nich objavuje „blízkosť lesa“ ako jeden z najväčších benefitov. Práve z lesa však projekty na bývanie ukrajujú, hovorí Jakub Mrva: „Pri budovaní nových stavieb veľmi často dochádza k výrubu dospelých stromov. Developer v takom prípade buď zaplatí mestu peniaze ako protihodnotu alebo stromy vysadí sám. Často sa však stáva, že z danej lokality zeleň zmizne. Stromy totiž nemusí vysadiť priamo v okolí stavby. Ďalším problémom je, že peniaze sa väčšinou nevrátia späť do zelene.“

Bratislava je miesto s veľkým množstvom zelených plôch. Európske mestá nám môžu závidieť množstvo lesov, ktoré sú ľahko dostupné z centra. Obyvateľom hlavného mesta poskytujú útočisko na relax, prechádzky i šport. Mnohé z území, na ktorých kraľuje príroda sú však ohrozené. Jakub Mrva upozorňuje na niektoré z nich: „Dlhodobo sú pod obrovským developerským tlakom vinohrady v Rači, či ich posledné zbytky v Novom Meste. Kedysi zelená Koliba sa za posledné roky výrazne zmenila. Záhrady, vinohrady či sady nahradili bytovky. Podobný developerský boom sa momentálne rozbieha na druhej strane kopca, na Kramároch. Tlak výstavby sa nevyhol ani obľúbenému Karloveskému ramenu. Naozaj krásne a pre Bratislavu cenné rekreačné územie pri Dunaji dlhodobo atakuje výstavba.“

Nie je pritom správne, aby sa mesto tvárilo, že má zviazané ruky, že nemôže nič urobiť. Na návrhy developerských projektov má dosah aj priestor ich zmeniť. Môže ich aktívne pripomienkovať, dávať odborné stanoviská a odporúčania, zasadzovať sa za dodržiavanie územného plánu mesta, či plánov zón a prísne kontrolovať ochranu existujúcej zelene pri výstavbe projektov. „Z môjho pohľadu súčasný proces nie je dostatočný,“ hovorí Jakub Mrva a dodáva, „nie je viditeľná takmer žiadna snaha primäť investora k inému riešeniu. Prácu úradníkov tak často nahrádzame my – občianska či odborná verejnosť. Zúčastňujeme sa výrubových konaní a pripomienkujeme projekty v prospech ochrany zelene. To ale nie je systémové riešenie.“

Plantáž na drevo

Developeri sú jedným, nie však jediným problémom bratislavských lesov. Ďalším je ťažba dreva, proti ktorej sa v hlavnom meste stavia čoraz viac ľudí. Proti nadmernej a necitlivej ťažbe v občianskom združení Iniciatíva Naše Karpaty bojuje aj Jakub Mrva: „Ťažba v mestských lesoch v poslednom období klesla o dve tretiny aj vďaka našim pripomienkam a snahe.“ Mestské lesy v Bratislave sú príspevkovou organizáciou, ktorá sa stará o časť pohoria Malé Karpaty. Jej hranica prechádza lokalitami Červený most – Lamač – Kačín – Malý Slavín – Biely Kríž – Vajnorská dolina a okrajom mestských štvrtí Koliba a Kramáre. Tu sa teda ťažbu podarilo výrazne obmedziť, avšak stále je čo zlepšovať. V štátnych lesoch na Devínskej Kobyle a pri Vydrici sa však podľa Jakuba Mrvu stále ťaží veľa a často nešetrne: „Snažíme sa kompetentných úradníkov a politikov presvedčiť, že ťažba dreva nesmie byť nadradená rekreačnej funkcii a že bratislavské lesy majú oveľa väčší potenciál ako len plantáž na drevo. Bohužiaľ, mantra ohodnocovania lesa len z pohľadu predaného dreva tu je silno vžitá a je náročné ju zmeniť. Sme stále svedkami, ako kusy lesa miznú pred očami, ako sa turistické chodníky a cyklotrasy menia na koľaje plné blata, rekreačné miesta na sklady vyťaženého dreva a ako z našich lesov odchádzajú smradiace nákladiaky plne naložené drevom.“

Zelená pre zeleň

Vo svete je množstvo pozitívnych príkladov miest, ktoré zvyšujú podiel zelene s cieľom prinášať kvalitu do života svojich obyvateľov. Bratislava by sa mala sústrediť na hľadanie riešení, ako zvýšiť podiel vegetácie, a to predovšetkým v jej najviac zastavaných častiach. Vynikajúcim príkladom zo sveta je New York, kde presne vedia, koľko peňazí mestu konkrétny strom ušetrí, koľko znečistenia zredukuje a koľko vody zachytí.

 

 

Je nutné kvalitu vegetácie neustále zlepšovať a prepájať jednotlivé zelené plochy navzájom do jedného systému. Pri výsadbe novej vegetácie treba uprednostňovať trvalky a také druhy rastlín, ktoré dobre znášajú mestské prostredie. To znamená, že nepotrebujú veľa vlahy, vydržia letné suchá a nespôsobujú problémy alergikom.

Možností je veľa – od výsadby stromov do uličných stromoradí a na parkoviskách, budovanie vegetačných stredových deliacich pásov až po vytváranie malých plôch zelene tzv. „pocket parkov“. Mesto môže využívať aj alternatívne druhy zelene ako napr. vertikálne záhrady a vegetačné strechy (a regulovať ich aj v územnom plánovaní, ako to dokázala napr. Trnava či Prešov).

Existuje množstvo dôkazov, že výsadba zelene prináša obyvateľom miest nesmierne výhody. Oddelenie ochrany životného prostredia amerického štátu New York vypočítalo, koľko peňazí z rozpočtu ušetrí stovka zdravých stromov. Stromy v mestách by sa mali dožiť najmenej 40 rokov. Za takéto obdobie sto stromov ušetrí mestu v prepočte takmer 200 000 eur.

 

Čím treba začať

Pomenovali sme niekoľko problémov a načrtli riešenia, ktoré by Bratislave mohli pomôcť stať sa zeleným mestom. Kde však začať? Čo je to najdôležitejšie? Na začiatok je nevyhnutné, aby mesto detailne poznalo rozsah a zdravotný stav svojej zelene. Je to kľúčový krok ku kvalitnej a systémovej údržbe a obnove zelene. „Tento proces je časovo a vedomostne náročný, navyše ho nemôže robiť hocikto. Vyžaduje si to odborníkov, ktorí stav vegetácie zhodnotia relevantne a vhodne zaznamenajú. Samotná lokalizácia dreviny pomocou GPS a uloženie základných parametrov do databázy sa po čase zautomatizuje a ide rýchlejšie. Na základe takto získaných informácií môže mesto vypracovať plán údržby a ochrany drevín, ktorý tak bude východiskom k odbornej a hlavne kontinuálnej starostlivosti o dreviny v meste“ uvádza Katarína Tomanová Porubčinová..

Bratislava je krásne mesto, ktorému jeho zeleň dodáva zdravie, pohodu a pokoj. Aby nás obklopovala zdravá a pekná zeleň, treba ju najskôr poznať a potom vedieť, ako sa o ňu správne starať. Zeleň by mala byť jednou z priorít mesta. Stromy – najmä tie pri cestách – si zaslúžia poriadnu výživu a profesionálnu starostlivosť. Vyžadujú si dostatok priestoru pre korene a substrát, ktorý im doslova predĺži život. Na zavlažovanie treba začať využívať dažďovú vodu. So zavlažovaním a hnojením trávnikov v parkoch pomôže mulčovanie, o lúky sa namiesto kosačiek postarajú ovce a kozy. Bratislavu obklopujú prekrásne lesy, o ktoré by sa mesto malo zaujímať a chrániť ich – pred necitlivou ťažbou aj zástavbou. A najmä – zeleň by skutočne mala dostať zelenú. Vďaka nej je mesto bezpečnejšie, zdravšie, krajšie, pokojnejšie a šťastnejšie.

 

 

---

Páčil sa Vám tento článok?