Ďakujeme!

13. februára som ako občiansky, a zároveň aj ako prvý kandidát vôbec, ohlásil kandidatúru na post primátora Bratislavy. Predstavil som tiež team odborníkov, Team Vallo, s ktorými ideme spoločne do volieb a povedal som o Pláne Bratislava – návode na lepšie mesto -, ktorý je našim programovým dokumentom a ktorý chceme po zvolení do mestského zastupiteľstva a do zastupiteľstiev mestských častí spoločne presadzovať.

Som rád, že Plán Bratislava sa rozhodli vziať si za svoj aj strany Progresívne Slovensko a Spolu. Keďže sme si názorovo blízki a keďže máme na zmenu Bratislavy na lepšie miesto pre život rovnaký plán, spojili sme sily a ideme do volieb v Bratislave spoločne. Dohoda sa týka jednak mojej kandidatúry na primátora a tiež budú Team Vallo a politické strany Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia v komunálnych voľbách spoločne kandidovať aj do všetkých miestnych zastupiteľstiev a do mestského zastupiteľstva.

Myslím si, že naše mesto dnes zo všetkého najviac potrebuje spoluprácu a potrebuje plán. Bratislavu čakajú ťažké témy – vysporiadať sa s kolabujúcou dopravou, zhoršujúcou sa kvalitou pitnej vody, mestskou zeleňou, verejným priestorom, s prakticky nekontrolovaným rozvojom mesta a s developingom. Súčasné vedenie mesta na zásadne zmeny nemalo a ani nemá podporu zastupiteľstva. Bez dobrej komunikácie na všetkých úrovniach mesta, bez vzájomnej dôvery a zrozumiteľného plánu sa Bratislava ďalej nepohne. Ja som presvedčený, že touto dohodou robíme veľký krok vpred. Naša dohoda nie je mocenská, ale je to programová dohoda - dohodli sme sa na pláne. Za našimi riešeniami si všetci stojíme a nemusíme ich po zvolení začať hľadať. Na zmene tak môžeme začať pracovať prakticky hneď. A zároveň naša dohoda zabezpečuje podporu Bratislave aj v širších súvislostiach - smerom k VÚC, aj k parlamentu a verím, že aj k vláde.

Krátko po ohlásení mojej kandidatúry sa na Slovensku stala vražda, ktorá otriasla celou krajinou. Všetky informácie, ktoré sa v súvislosti s vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej dostali na povrch svedčia o tom, že ako krajina máme naozaj veľký problém. Zároveň ma ale táto situácia napĺňa nádejou, že toľko ľudí sa aktivizuje, toľko ľudí naberá odvahu a že toľko ľudí začína veci verejné považovať za svoju vec. Ja si myslím, že práve teraz je veľmi dôležité, aby ľudia vstupovali do verejného života alebo do politiky. Slušnú krajinu ani slušné mestá bez takéhoto typu angažovanosti neurobíme.

Strany Progresívne Slovensko a  SPOLU – občianska demokracia považujem za reprezentantov slušnej politiky a našu dohodu a našu spoluprácu považujem aj za príklad pre iné mestá. Lebo nepoznám dnes inú situáciu, kedy by sa tak silná aktivistická a odborná skupina stretla s politickými stranami a išli do volieb spoločne. Veľmi si tento moment cením a opieram oň nádej na pozitívnu zmenu aj pre naše mesto.

Vzhľad a funkčnosť verejného priestoru určuje, ako sa ľudia v meste k sebe správajú. Nepriechodnosť chodníkov a nedostatok bezbariérových obrubníkov pre kočíkujúce mamičky, škaredý a nefunkčný mestský mobiliár, necitlivosť umiestnenia dopravného značenia a stĺpov elektrického vedenia, alebo zaplavenie mesta nezmyselným vizuálnym smogom spôsobujú v lepšom prípade diskomfort, v horšom prípade podráždenosť, hnev alebo frustráciu jeho obyvateľov. Jednou z príčin tohto stavu je úplná absencia pravidiel pre vzhľad a kvalitu verejného priestoru.

Bratislavčania si zaslúžia kvalitný verejný priestor. Riešením je manuál verejného priestoru, ktorý je akceptovaný všetkými mestskými časťami, tvorený na základe otvorených architektonických súťaží a ktorý odráža potreby Bratislavčanov. V neposlednom rade, miera akou mesto berie verejný priestor vážne, ukazuje aj stupeň jeho rozvinutosti.

Tému životného prostredia si ľudia v minulosti spájali s tým, či sú v parkoch vysadené tulipány a či je na uliciach čisto. Dnes ide o oveľa viac. Stav životného prostredia priamo ovplyvňuje životy a zdravie všetkých obyvateľov. Hovoríme o vode, vzduchu, zeleni a odpadoch.

Opatrenia v rámci životného prostredia sú možno viac ako v iných oblastiach nesmierne závislé od zberu a vyhodnocovania dát. Často nastane situácia, keď dáta máme, ale nie sme schopní akceptovať nepríjemné výsledky a pripustiť si vážnosť situácie. Napríklad v oblasti znečistenia hlavného pitného zdroja vody pre Bratislavu. Bežný Bratislavčan zrejme vie, že Žitný ostrov je zdrojom pitnej vody. Väčšina ľudí však netuší, že veľká časť tejto podzemnej vody už nie je pitná. Zásoby vody v Bratislave a na Žitnom ostrove sú neustále ohrozované a znečisťované priemyslom, poľnohospodárstvom, odpadmi či priamym ničením zásobární podzemných vôd developerskou činnosťou.

Problémom Bratislavy je aj kvalita vzduchu. V súčasnosti už nemáme dym z fabrík. Dnes najväčší podiel na znečistení ovzdušia v Bratislave má doprava. Znečisteniu napomáha aj fakt, že mesto nemá spracovanú pasportizáciu zelene a nevie sa o svoju zeleň starať. Potrebujeme širšie spektrum údajov o zeleni, lebo jej udržiavaním a efektívnym dosádzaním vieme mnohé, aj klimatické problémy riešiť.

Samostatnou kapitolou je odpad. Množstvo odpadu sa zväčšuje, narastá najmä objem zmesového komunálneho odpadu. Podiel triedeného odpadu sa pritom výrazne nezvyšuje.

Životné prostredie nesmie byť okrajovou témou. Cieľom celkovej agendy životného prostredia je odolné a zdravé mesto, schopné reagovať na zmeny. Medzi hlavné princípy rozvoja mesta, ktoré dbá na životné prostredie, musia patriť: zapracovanie problematiky zmeny klímy do územného plánovania, zvyšovanie podielu zelene a jej dostupnosti, nastavenie zónovania v mestských lesoch, zavedenie udržateľného hospodárenia so zrážkovými vodami, definovanie Dunaja ako modrého parku v meste, monitorovanie a zverejňovanie znečistenia podzemných vôd, 100% kontrola kvality pitnej vody, vypracovanie programu ochrany ovzdušia a tiež stratégie odpadového hospodárstva.

Ak dnes vodiči áut v Bratislave čakajú hodiny v zápchach, nesúvisí to len s tým, aký dopravný prostriedok si vybrali. Ale hlavne s tým, že mesto sa mení a dopravné kapacity, ktoré v minulosti postačovali, sú dnes na hranici kolapsu.

Riešenie nie je v mechanickom pridávaní jazdných pruhov, ale v úplne novom nastavení mestskej mobility. Východiskom je poznanie, že doprava nie je o počte motorových vozidiel, ale o počte ľudí, ktorí sa dokážu v primeranom čase premiestniť do žiadaného cieľa. Ak chce mesto dostať ľudí z áut, musí im ponúknuť kvalitné alternatívy. Je preto dôležité, aby silnou voľbou pri rozhodovaní sa v rámci cestovania po meste bola aj mestská hromadná doprava, alebo iný spôsob dopravy než auto.

Na to, aby sa čokoľvek v doprave pohlo, je nutné zavedenie celobratislavskej parkovacej politiky. Tá zjednoduší nielen spôsob parkovania, ale v istom zmysle aj spôsob celkového pohybu po meste. K jej realizácii je potrebná normálna, konštruktívna komunikácia so starostami všetkých mestských častí a lepšia ponuka MHD. Predovšetkým zlepšením prestupných uzlov, zrýchlením spojov, uprednostnením vozidiel MHD na križovatkách, zmenou prednosti v jazde v prospech MHD, zrušením prejazdov električkovej trate, či vyhradením existujúceho jazdného pruhu pre MHD. Neexistuje jedno zázračné a mediálne a atraktívne riešenie. Existuje len množstvo na pohľad nenápadných opatrení, ktoré môžeme súhrne nazvať lepšou organizáciou MHD.

Územie Bratislavy sa nekontrolovateľne rozširuje a zahusťuje, čo so sebou prináša stále väčšie problémy v doprave a nedostatku občianskej vybavenosti. Pravidlá rozvoja mesta dnes určujú developeri a mesto im len sekunduje. Je nutné tento vzťah obrátiť – pravidlá toho, ako má Bratislava rásť, musí určovať samospráva a všetci tí, ktorí sa svojou činnosťou na výstavbe podieľajú, musia tieto pravidlá dodržiavať a nasledovať.

Je potrebné, aby si mesto vytvorilo organizáciu, ktorá bude sebavedomo a nekompromisne reprezentovať záujmy Bratislavy v procese jej rozvoja. Navrhujeme preto vytvoriť Metropolitný inštitút Bratislavy po vzore iných euróspkych miest.

Existuje viacero indexov ktoré môžu ukázať, že niektorá časť mesta je príliš zahustená. Jeden z nich predstavuje doprava a jej intenzita. Na základe dopravno - kapacitného posúdenia mesto vie presne určiť, kde má v tomto smere problém. Dopravné štúdie, ktoré predpovedajú dôsledky výstavby na dopravu v Bratislave preto musí realizovať mesto, prostredníctvom Metropolitného inštitútu Bratislavy a nie developeri, tak ako je tomu dnes. Povinnosťou pre územia s plánovanou zástavbou musia byť územné plány zón, ktoré presne a jednoznačne regulujú výstavbu a rozvoj mesta.

Predstavujeme si Bratislavu ako mesto, ktoré so svojimi obyvateľmi počíta. Podáva pomocnú ruku seniorom, tak pri domácej ako aj pri pobytovej sociálnej službe. Mladým rodinám, pre ktoré má k dispozícii výrazne viac nájomných bytov ako je tomu dnes. A počíta aj s komunitami, ktoré sa zapájajú do rôznych aktivít mesta a zásadne ho ovplyvňujú. Môže ísť o susedské komunity, ktoré sa snažia zlepšiť život vo svojom bezprostrednom okolí, alebo o aktivistov, ktorí sú akýmsi senzorom verejnej mienky. A v neposlednom rade ide aj o rôzne komunity tvorivých ľudí, ktorí vo svojom voľnom čase a často výhradne na vlastné náklady robia aktivity pre iných.

Jeden z prvkov, ktorý všetkých Bratislavčanov spája a stáva sa tak základom tvoriacej sa identity mesta je kultúra. Tej bratislavskej ale chýba seriózny systém podpory. Nestačí mať mestskú príspevkovú organizáciu, ktorá robí vlastné kultúrne akcie. Dôraz musí byť kladený na premyslený dotačný systém, ktorý tvorivým ľuďom umožní vo výraznejšej miere realizovať svoje vlastné kultúrne projekty a aktivity. Synergiu oficiálnej a alternatívnej kultúry považujeme za bohatstvo nášho mesta.